dovolenka 2017 - Peloponéz, Zakyntos


Hodnu chvilu sme uz nazad z dovolenky v Grecku, no kedze som sa musel viac venovat tomu, co ma zivi, tak az teraz sa aspon strucne poskusim zhrnut to najdolezitejsie a pridam nejaku zbierku fotiek :)

Tento rok sme cestovali do GR opat a zase autom, ergonomiku a ekonomiku neriesim, hoci cestujeme len dvaja s manzelkou plus psik :-) Vyrazali sme tradicne uprostred tyzdna, pokial clovek cestuje autom, dlzku pobytu i cas odchodu a navratu si vie prisposobit podla seba a nie podla terminov cestovky :) Cesta vdaka terminu v pohode, klasika z VT cez Miskolc, Budapest, priechod HU/SRB cez Backi Vinogradi, minimalne zdrzanie. Cez SRB/FYROM klasika Kumanovo. Prenocovali sme pri jazere Dojran, tade aj presli do GR a na Peloponez do Nafplia sme dorazili vecer po navsteve Livadie a prechode cez hory okolo Korintu.

Ubytovanie v Nea Tirintha parada, majitelka super, obrovska zahrada, klud :) Ostali sme tam styri noci, vdaka vlastnemu autu zbehali okolie, pozreli pamiatky v blizkom i vzdialenejsom okoli, absolvovali vystup po 999 schodoch na pevnost Palamidi. Navstivili sme niekolko plazi v blizkom okoli a obzreli vela miest a pamiatok v okoli, napriklad Mykeny, Olympiu a znovu aj Korint. Bohuzial sme vsetko naplanovane na Peloponeze navstivit nestihli, no nie je vsetkym dnom koniec.

Nasledne sme sa presunuli sa na Zakyntos, kde sme v letovisku Alikanas stravili dalsich osem noci. Na Zakyntos sme sa preplavili trajektom od spolocnosti Kefalonia Lines. Ak si u tejto spolocnosti kupite zaroven aj spiatocne listky, tak tie spiatocne mate za 50%. Nas tak cesta pre dvoch dospelakov a auto tam aj spat vysla na 67,20 EUR. Zakyntos je nadherny, aj ked nam sa zdal prilis spinavy. Nechcem sa dotknut zakyntosfilov, no tolko neporiadku na plazach a popri cestach a v olivovych hajoch, proste vsade, sme nezazili doposial nikde a to sme minuly rok boli na Korfu v termine, ked tam prave mali problemy so spalovnou a vyvozom odpadkov. Taktiez som bol velmi smutny pri pohlade na spaleniska na ostrove, no toto je uz o inom :-( Na Zante sme absolvovali „povinne navstevy“ turisticky atraktivnych miestach a aj napriek tomu co som pisal vyssie, nas Zakyntos uchvatil, je to nadherny ostrov s nadhernou prirodou a morom :-) Byvali sme v Alikanas sice pri mori, no v casti kde nebola blizko plaz, len pristup do mora po kamenoch. Kedze sme mali auto, nebol ziadny problem, na plaz sme vacsinou jazdili necely kilometer, hned vedla k Ammoudi Taverne, kde nielen super varili a mali nielen parkovanie vedla plaze ale aj slnecniky a lehatka zdarma bez povinnej konzumacie. Samozrejme sme si tam vzdy niečo skvelé dali, ci uz ranajky, kavu, zmrzlinu alebo obed.

Zo Zakyntosu sme sa po vylodeni v Killini vybrali dialnicou smerom na Ioanninu. Tentokrat sme si zvolili prepravu trajektom (auto + 2x dospely = 6,70 EUR) namiesto prejazdu po moste Rio-Antirio. Pohlad na most zdola, z paluby trajektu je uchvatny, najma ak som si vedel predstavit ako sa most staval, kedze som dokument o stavbe tohto mosta videl mozno 3x. Po vylodeni z trajektu sme nabehli na dialnicu smerom na Artu, Ioaninu, Grevenu k hraniciam s FYROM, kde pribudlo niekolko novopostavenych usekov a prejazd pohorim Pindos je dychberuci. Pozor, mozno 200 km na tejto dialnici nenajdete ziadnu benzinku, my sme chvalabohu nemuseli, no jedina moznost ako natankovat, je zist z dialnice do niektorehop mestecka popri dialnici.

Cez hranicny priechod Niki sme sa dostali do Bitoly, tade po prejazde cez nadhernu krajinu narodneho parku a cez Prilep sme sa napojili na dialnicu pri Kavadartsi. Nakupili sme cestou kopec ovocia, zeleniny za super ceny a presli na hranice FYROM/SRB, ktore sme dali relativne v pohode. V SRB sme prenocovali v mestecku Leskovac, ubytovanie sa volá Guesthouse Dokic, pristup je velmi dobry po zjazde z dialnice, rovnako aj navrat na dialnicu. Toto prenocovanie odporucam nielen kvoli pristupnosti ale aj kvoli tomu, ze v cene ubytka su bohate ranajky a auto mate cez noc zamknute v areali za plotom.
Prejazd Srbskom uplne v pohode, aj napriek tomu, ze prave v tom case spustili meranie „usekovej rychlosti“ sposobom, ze podla vzdialenosti medzi mytnymi branami vam system "vyrata" rychlost, na potvrdeni o platbe myta o tom mate informaciu a ak ste rychlost prekrocili, hned za mytnou branou vas policajti skasiruju. Po ceste v MKD aj SRB bolo dost policajtov, no ja som mal z nich skor radost, ze odchytavali najma bezocivych Omarov na lietajucich kobercoch. Cez hranice SRB/HU klasicky cez Backi Vinogradi, cakanie dokopy asi desat minut. Madarsky colnik vedel po slovensky tak mal chut debatovat ale auto okrem otvorenia kufra nekontroloval. Prvykrat za celu dobu nasho cestovania sa nam stalo, ze niekto chcel vidiet „pas“ nasho psika. Za hranicami sme sa uz v Madarsku zastavili vo Vargas Taverne na dobre halaszle a potom sme uz bez vacsieho zdrzania ci zastavok pokracovali az domov.

Zhrniem to – pocas tohorocnej dovolenky sme najazdili spolu vyse 4 500 pohodovych a bezproblemovych kilometrov a videli sme zasa „kusisko sveta“ :). Kto je viac pohodlny a tak dlha cesta autom mu robi problem, potom radim lietadlo. Ak sa niekto vyberie na dovolenku autom, musi vediet vsetky plusy a minusy takehoto sposobu prepravy a zvazit pre a proti. My zatial, aj ked obaja mame uz cez 50 a soferujem len ja sam, budeme do GR jazdit autom, kym sa bude dat. Pre nas, aj ked je to mozno menej ekonomicke, je jasnou volbou moznost mat k dispozicii vlastne auto. Zvlast, ked so sebou berieme nasho psika a kopec uzitocnych aj menej uzitocnych veci. Nehovoriac o tom, ze si z GR dovezieme vzdy co chceme a neplatime priplatok, ak sa nasa batozina nevojde do hmotnostneho limitu :)
Posledne roky cestou tam aj nazad prespavame, neriesime, ze stratime nejaky den dovolenky. Preto si to planujeme si to tak, aby sme cestou videli aj ine miesta ako v Grecku. Tento rok to bolo napriklad jazero Dojran a nemame problem kdekolvek zist z trasy a obzriet si aj menej zname miesta, ktore su nejako zaujimave.
Vdaka vystavbe dialnic sa cesta do GR uzasne zlepsila. Aj ked komplet dialnica este stale nie je dokoncena, kazdy rok pribudaju nove useky, ktore cestu podstatne zrychlili, najma ak to porovnam s nasou prvou cestou do GR v roku dialnice a to, ze su miestami cesty menej kvalitne beriem ako fakt, ktory mi radost z cestovania nepokazi. Pokial clovek vyuzije skusenosti inych a hlavne svoje, eliminuje tak pripadne neprijemnosti a negativa, ktore ho mozu postretnut, napriklad dlhe cakanie na hraniciach, ktore bolo tento rok strasiakom mnohych. My sme nikdy nikde na hraniciach necakali viac ako 10 – 15 minut. Z domu na cestu vyrazame zasadne v priebehu tyzdna a na prechod hranic volime mensie priechody, kade smu prechadzat len obcania EU, aby som sa vyhol turkom a kolonam.
Pripajam niekolko fotiek a ospravedlnujem za text bez interpunkcnych znamienok.


  • Počet zhliadnutí: 560
  • Počet komentárov: 0
  • Počet fotografií: 96
  • Počet likov: 0
Komentovať



Počet fotografií: 0 Počet komentárov: 0

pohľad z terasy apartmanu

Počet fotografií: 0 Počet komentárov: 0
Počet fotografií: 0 Počet komentárov: 0

vraj 2000 rokov stary olivovnik

Počet fotografií: 0 Počet komentárov: 0
Počet fotografií: 0 Počet komentárov: 0
Počet fotografií: 0 Počet komentárov: 0
Počet fotografií: 0 Počet komentárov: 0
Počet fotografií: 0 Počet komentárov: 0
Počet fotografií: 0 Počet komentárov: 0
Počet fotografií: 0 Počet komentárov: 0
Počet fotografií: 0 Počet komentárov: 0
Počet fotografií: 0 Počet komentárov: 0
Počet fotografií: 0 Počet komentárov: 0
Počet fotografií: 0 Počet komentárov: 0
Počet fotografií: 0 Počet komentárov: 0
Počet fotografií: 0 Počet komentárov: 0

Zobraziť ďalšie fotografie

Aby ste mohli označiť, že sa Vám tento fotoalbum páči, musíte sa prihlásiť. Ak u nás ešte nemáte vytvorený účet, zaregistrujte sa.