Bojkovia a lemkovia – kultúry, na ktoré netreba zabúdať
Nie tak dávno, ešte pred takmer sedemdesiatimi rokmi obývali územie dnešného poľsko-slovenského pohraničia prevažne Bojkovia a Lemkovia – dve etnografické skupiny ruských goralov, ktoré mali spoločné korene a pochádzali z valaskej pastierskej komunity. Mnohé pomiatky po týchto etnikách sa nachádzajú v skanzenoch a vďaka aktivitám organizácií a inštitúcií, ktorých cieľom je snaha o obnovu tradícií, ako napríklad značka Carpathia, môžeme dnes kráčať po ich stopách. Spoznávanie dávnych kultúr a národností prináša možnosť uvedomiť si, ako kedysi vyzeral život, ktorého stopy, hoci ojedinelé, treba považovať za obrovskú hodnotu.
Názvy „Lemko” a „Bojko” sa prvýkrát začali používať až v 19. storočí, rozšírili sa predovšetkým zásluhou vtedajších spisovateľov a kultúrnych nadšencov, o. i. aj vďaka Oskarovi Kolbergovi. Existuje názor, že to práve Bojkovia vymysleli prezývku „Lemko“ – obe pomenovania však majú hovorový, ľudový charakter. Zaujímavé je, že ani jedna z týchto etnických skupín nepoužívala oficiálne názvy, pretože sa považovali za urážlivé. Bojkovia označovali sami seba za Hyrniakov alebo Werhovincov, Lemkovia sami seba nazývali Rusnákmi. Prvá písomná zmienka o Bojkoch pochádza z roku 1607. V literatúre ju po prvýkrát použil poľský spisovateľ, milovník ľudovej kultúry opisujúci vidiecku realitu, Wincenty Pol.
Každodenný život
Tak Bojkovia, ako aj Lemkovia boli gréckokatolíckeho vyznania, niektorí aj pravoslávni, ale napriek vzájomnej podobnosti nežili spoločenským životom a kontaktu s civilizáciou sa skôr vyhýbali. Chaty, v ktorých bývali Lemkovia a Bojkovia sa od sebe veľmi nelíšili – boli pokryté vysokou strechou, vybudované z drevených kvádrov a utesnené boli machom a hlinou. Vonkajšie steny sa maľovali pálenou hlinou na hnedú farbu a tesnenia na bielo. Lemkovské chaty však boli bohaté na výzdobu a ornamenty – často boli zdobené či pomaľované kvetmi. Zaujímavé, veľmi zachovalé budovy, ktoré boli premiestnené z ich prvotných lokalít, môžeme obdivovať v skanzene v Sanoku. Väčšia rôznorodosť a výber farieb zavládli u Lemkov aj v šatníku – hoci bol štýl obliekania v tej dobe veľmi podobný, Lemkovia sa vyznačovali väčšou rozmanitosťou farieb na oblečení.
Podstatou života oboch etník bolo poľnohospodárstvo a obrábanie nie príliš úrodnej pôdy. Lemkovia a Bojkovia niekedy pracovali v lese alebo na farme, stávalo sa, že museli emigrovať za sezónnou prácou. Chovali ovce, kozy a pred tým voly, ktoré pásli na Poloninách. V strave dominovala kapusta a zemiaky, mlieko a poľnohospodárske plodiny. Typickým jedlom bolo „kysyłyciu“, teda polievka z ražnej múky alebo „maczanku“ zo strúhaných varených zemiakov, ktoré sa podávalo k hlavným jedlám.
Stopy predkov
Dnes je veľmi ťažké nájsť po týchto kultúrach nejaké stopy a Bojkovia v zásade už neexistujú a všetko, čo o nich vieme, pochádza z poznatkov a výskumov uskutočňovaných v medzivojnovom období. V horách kde-tu pretrvali malé kostolíky či kríže popri cestách. Lemkovia boli otvorenejší voči zmenám – možno aj vďaka tomu pretrvali až dodnes. Ich menšie skupiny môžeme nájsť napríklad v Nízkych Beskydách. O ich súčasnom rozmiestnení rozhodovalo predovšetkým vojnové a povojnové presídľovanie.
Určite toho zostalo po Lemkoch a Bojkoch veľa najmä v jazyku – pôvod niektorých nezvyčajných názvov je veľmi komplikovaný a je jasné, že niektoré z nich si prešli originálnym procesom evolúcie. V povojnovom období sa niektoré z týchto názvov zmenili, avšak dodnes sa používajú medzi miestnymi obyvateľmi a niektorým z nich sa dokonca prinavrátili originálne formy.
CARPATHIA to je viac než len lokálna značka, je to spôsob uvažovania o Karpatoch. Pridajte sa k nám a buďte súčasťou hospodárskej značky kvality Karpát, ktorá v sebe zahŕňa najlepšie produkty, atrakcie a služby karpatského charakteru.
Viac informácií o CARPATHII nájdete na stránkach:
Združenie Karpatský euroregión Poľsko
www.wedrowaniebezplecaka.visitcarpathia.com
