Rab 2013

napísal/a zagorova · zobrazení: 3056

RAB – Mesto založili pri vstupe do zálivu Sveta Fumija (sv. Eufémia) najprv ako pevnosť Arbe obohnanú „suchozidom“ (kamennou ohradou „nasucho“ bez spojiva) už ilýrske kmene Liburnov – osada bola olemovaná hustým čiernym lesom duba cezmínového a borovice pobrežnej. V 1. stor. n. l. dal rímsky cisár Augustus Oktaviánus okolo mesta Felix Arba a prístavu postaviť hradby a veže, na ich základoch aj dnes stoja zvyšky rabského opevnenia. Stará časť s výrazným vplyvom benátskej architektúry sa rozkladá na skalnatom, pomerne úzkom polostrove, novšie štvrte sa ťahajú pozdĺž pobrežia až k obciam Banjol a Barbat, tvoria s nimi takmer súvislý pás. Opevnenie – pôvodne z 12.-13. stor., za vlády Benátčanov bolo rozšírené, dnes sú zvyšky v prístave a pri chránenom 16 ha veľkom prírodnom parku Komrčar, založenom v r. 1883 na sz. strane mesta. Kniežací palác (Knežev dvor či Palazzo del Conte) – pôvodne románsky z 13. stor., s opevnenou vežou, neskôr goticky a renesančne upravený, na ktorý sa napája Morská brána (Morska vrata) s hodinami. Vedľa Mestskej lodžie (Gradska loža) z r. 1509 stojí gotický Kostolík sv. Ducha, prestavaný v 18. stor., gotický Palác Cassiovcov bol dlhú dobu sídlom biskupov (Rab bol od 6. stor. vyše 1300 rokov ich sídlom). Kostol sv. Andrija s cennými obrazmi je súčasťou kláštora benediktínok z 11. stor., renesančne prestavaného v 16. stor., len jeho zvonica je románska. Až 26 m vysoká románska zvonica katedrály (postavená mimo chrámu) z 12.-13. stor. je symbolom mesta, patrí k najkrajším na celom chorvátskom Jadrane. Katedrála Nanebovzatia Panny Márie (Sveta Marija Velika) – trojloďová bazilika z 12. stor. patrí medzi najhodnotnejšie románske stavby východného Jadranu, vzácnou relikviou je hlava sv. Krištofa, patróna Rabu. Kostol sv. Antona Pustovníka (Sveti Antun Opat) – gotický kostol ženského františkánskeho kláštora (mníšky vyrábajú čipkované obrusy – suveníry pre turistov), stojí na konci mysu starého mestského jadra Kaldanac. Nad brehom, akoby v rade, stojí ešte niekoľko chrámov – Kostol sv. Justíny so sakrálnym múzeom, Kostol sv. Kríža z 13. stor., románska zvonica z 12. stor. je jediným zvyškom niekdajšieho Kostola sv. Jána Evanjelistu a komplexu biskupského sídla Vescovata. Z množstva patricijských domov vynikne monumentálny Palác Dominis-Nimira z 15. stor. s prvkami gotiky a renesancie.

Ostrov Rab mal obyvateľov už v paleolite – staršej dobe kamennej. Na lokalite Zidine v severnej časti ostrova, nazývanej Lopar, bola založená osada, ktorá trvala bez prestávok počas celého neolitu (mladšej doby kamennej), medenej a bronzovej doby, až do 4. stor. pred Kr., kedy na jej základoch vyrástla starogrécka vojenská pevnosť (zvyšky vidno aj dnes). V r. 360 pred Kr. osídlili Rab ilýrske kmene Liburnov, ktorí ho nazvali Arba (tmavý), podľa vtedy rozsiahlych lesov čiernych borovíc. V 2. stor. pred Kr. začali ostrov kolonizovať Rimania, ktorí si tu začali stavať letohrádky, kúpaliská, chrámy a divadlo, pre jeho príjemné podnebie a príťažlivú prírodnú scenériu, preto aj mesto Rab dostalo od nich prívlastok Felix Arba (šťastný Rab). O meste sa zmieňuje už 10 rokov pred Kristom jeden starorímsky doklad, ktorým ho vtedajší rímsky cisár Augustus Oktaviánus vyhlasuje municípiom a udeľuje mu samostatnosť. Od 1. stor. n. l. sa stalo celé územie Dalmácie súčasťou Rímskej ríše ako provincia Dalmatia, ktorej nadvláda trvala až do rozpadu v 6. stor., kedy územie najprv pripadlo Západorímskej, neskôr k Východorímskej ríši (Byzancii).

Vplyv Byzancie bol malý, pretože začiatkom 7. stor. začali do Dalmácie prenikať kmene južných Slovanov. Rab spolu s Pagom patria medzi prvé jadranské ostrovy osídlené Chorvátmi, v 9.-10. stor. tu postupne vládli chorvátske kniežatá, neskôr králi – Tomislav (910-930) a Stepan Držislav (969-997), ktorý sa dal korunovať za kráľa Dalmácie a Chorvátska, bol tiež uznaný byzantským cisárom, od ktorého dostal kráľovské insígnie. Koncom 10. stor. pripadol Rab Benátkam a od začiatku 11. do 12. stor. sa stal opäť súčasťou Chorvátskeho kráľovstva (napr. Petar Krešimir IV., vládol 1058-1074). V r. 1075 sa Rab s prisľúbením sv. Krištofovi zázrakom zachránil od obliehania Normanov, a od tej doby je tento svätec patrónom ostrova. Po vytvorení Chorvátsko-uhorského kráľovstva v r. 1102 sa až do 15. stor. často menili panovníci – významní boli kráľ Koloman (1102-1116), Gejza II. (1141-1162), Béla III. (1173-1196), Béla IV. (1235-1270), Ľudovít I. Veľký (1342-1382) a Ladislav Neapolský, ktorý v r. 1409 predal Dalmáciu Benátkam. Pod ich vplyvom ostala Dalmácia, vrátane ostrova Rab, až do zániku Benátskej republiky v r. 1797. Po skončení napoleonských vojen (1808-1813) bol Rab v r. 1815, spolu so susednými ostrovmi a dalmatínskym pobrežím, pripojený k habsburskému Rakúsku. Po 1. svetovej vojne sa stáva Dalmácia súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, po 2. svetovej vojne patrí k Juhoslávii a od jej rozpadu v r. 1991 je súčasťou Chorvátskej republiky.

Z Rabu údajne pochádzal kamenár Marin, ktorý z neho ušiel pred Diokleciánovým prenasledovaním kresťanov a v r. 301 založil na protiľahlej talianskej strane, na ťažko dostupnom kopci Monte Titano nový domov, uznávajúci len svoje vlastné kresťanské zákony. Boli to základy dnešného mesta San Marino a rovnomennej malej republiky, kde dodnes uchovávajú svätcove relikvie.

Komentáre

Komentovať

z výletu

Rab 2013


Miesta a objekty





ďalšie články užívateľa zagorova

Pevnosť sv. Nikole

Pevnosť sv. Nikole/ Nicholasa, Mikuláša/ v každom jazyku ináč. Jedného čítať ďalej


Pico El Teide

El Teide 28.1.2016 Nooo, TOP zažitok pre domasedov obecnych ako čítať ďalej


Šibenik Aquapark Solaris 2013

Celý rok sme sledovali na internete, ako sa vyvinie situácia čítať ďalej


Plitvické jazerá 17.5.2014 s Jankou a Monikou

Plitvice 17.5.2014 Výlet na Plitvické jazerá stál za každú sekundu čítať ďalej


Krk - moj novy objav užasneho miesta

Historické mesto a prístav Krk nájdete na juhozápadnom pobreží ostrova čítať ďalej